Fyziológia menštruačného cyklu     

   Hneď, keď každé zdravé dievča vo veku 11-15 rokov začne mávať menštruáciu, čo je prejavom pripravenosti jej organizmu pre rodenie detí, sa objavujú problémy spojené s výpočtom dĺžky menštruačného cyklu a zákonito vzápätí aj otázka: prečo menštruácia prichádza skôr, prípadne prečo mešká. Tieto otázky nútia každú ženu celý čas premýšľať, musí v obavách čakať, žiť v nevedomosti, čo že sa to s ňou každý mesiac deje. A takto každý mesiac, počas niekoľko desiatok rokov.
     Ideálna menštruácia trvá 3-5 dní a opakuje sa každých 28 dní. Napriek tomu u niektorých žien trvá tento cyklus 19 dní, ba dokonca i menej a u iných žien trvá 35 až 45 dní, čo je zvláštnosťou ich organizmu a nie je to spôsobené narušením ich menštruačných funkcií. Doba trvania menštruácie sa taktiež v závislosti od stavu organizmu môže meniť v rozsahu týždňa. Všetko toto by u ženy nemalo vyvolať poplach. No meškanie menštruácie viac ako 2 mesiace, ktoré sa volá opsometria a meškanie viac ako polroka, ktoré nazývame amenorea, by malo ženu nielen znepokojiť, no ju aj prinútiť k návšteve lekára - gynekológa a teda aj zistiť príčinu.

      Menštruačný cyklus je zložitý fyziologický proces, ktorý pretrváva u žien do dovŕšenia veku 45-55 rokov. Reguluje sa takzvanými pohlavnými centrami, nachádzajúcimi sa v strednej časti medzimozgu - hypotalamu. Zmeny, nastávajúce počas menštruačného cyklu, sa najviac prejavujú v maternici a vo vaječníkoch. Vo vaječníkoch pod vplyvom hormónov, tvorených folikulmi vaječníkov, čiastočne kôrou nadobličky a semenníkmi dochádza k rastu a dozrievaniu hlavného folikulu, ktorý obsahuje vo vnútri vaječnú bunku. Dozretý folikul sa roztrhne a vajíčko sa spolu s folikulárnou tekutinou dostáva do brušnej dutiny a neskôr k maternicovej /fallopovej/ trubici. Proces roztrhnutia folikulu a uvolnenie z jeho dutiny dozretého / a teda vhodného na oplodnenie/ vajíčka sa volá ovulácia, ktorá sa pri 28 dňovom menštruačnom cykle najčastejšie uskutoční medzi 13. a 15. dňom cyklu.
     Na mieste roztrhnutého folikulu vznikne žlté teliesko. Tieto morfologické zmeny vo vaječníku sú sprevádzané vylúčením pohlavných steroidných hormónov -estrogénov a progesterónov.

     Estrogén je vylučovaný dozrievajúcim folikulom a progesterón je vylúčený žltým telieskom. Vylúčenie estrogénov má dve maximá - v čase ovulácie a v čase najväčšej aktivity žltého telieska. Tak napríklad, ak normálna koncentrácia estrogénov je okolo 10μg/l, tak v čase ovulácie je to 50 μg/l a v tehotenstve, hlavne pri jeho konci, obsah estrogénov v krvi narastá vďaka zvýšenej biosyntéze estrogénov v placente na 70-80 μg/l. Súčasne s progesterónom aj estrogény pomáhajú k uchyteniu sa oplodneného vajíčka, udržiavajú tehotenstvo a pomáhajú pri pôrode. Estrogény hrajú veľmi dôležitú úlohu v regulácii mnohých biochemických procesoch. Podieľajú sa pri výmene kysličníka uhličitého, pri prerozdelení lipidov, stimulujú syntézu aminokyselín, nukleinových kyselín a bielkovín.
     Estrogény taktiež pomáhajú pri ukladaní vápnika v kostiach, spomaľujú vylučovanie sodíka z organizmu , taktiež kália, fosforu a vody. To znamená, že zvyšujú ich koncentráciu ako v krvi, tak aj v elektrolytoch organizmu ktorými sú moč, sliny, sekréty z nosnej dutiny, sliz..
     Vylučovanie estrogénov sa kontroluje prednou časťou hypofýzy a jej gonadotropnými hormónmi: folikuly stimulujúcim /FSH/ a luteotropným/LH/ hormónom. Pod vplyvom estrogénov v prvej fáze menštruačného cyklu, nazývanej aj folikulárna, v maternici prebieha proces regenerácie, teda obnovenie a rozširovanie jej sliznicového povrchu (endometrium) , zväčšovanie mliekovodov, ktoré sa stávajú dlhšími a rozvetvenejšími.
     Sliznicový povrch maternice zhrubne 4-5 krát. Žľazy krčka maternice zvyšujú produkciu slizu. Kanálik krčka sa rozširuje a stáva sa ľahšie priechodným pre spermie. V mliečnych žľazách sa rozrastá epitel.
     V druhej fáze , ktorá sa volá luteálna, sa pod vplyvom progesteróna znižuje aktivita látkovej výmeny v organizme. Zväčšovanie sliznicového povrchu maternice sa končí, stáva sa zvráskavenou a prekrvenou, v žľazách sa objavil sekrét, čo vytvára vhodné podmienky pre prichytenie oplodneného vajíčka k povrchu maternice a vývinu zárodku. Žľazy prestávajú produkovať sliz, kanálik krčka sa uzatvára. V mliečnych žľazách vznikajú alveoly, pripravené na produkovanie a uvoľňovanie mlieka.
     Ak tehotenstvo nenastalo, žlté teliesko odumiera, funkčná vrstva endometria sa odtrháva, prichádza menštruácia.
     Mesačné krvácanie trvá od 3-7 dní, množstvo stratenej krvi je od 40-150g.
     Je potrebné poznamenať, že u rôznych žien je značný rozdiel v čase začiatku ovulácie. A dokonca u jednej a tej istej ženy presné termíny začiatku ovulácie sa menia v rôznych mesiacoch. U niektorých žien sa cykly vyznačujú výnimočnou nepravidelnosťou. V iných prípadoch cykly môžu byť dlhšie alebo kratšie ako priemerne - 14dní. V zriedkavých prípadoch sa stáva, že u ženy s veľmi krátkym cyklom ovulácia nastáva približne na konci obdobia menštruačného krvácania. No aj tak vo väčšine prípadoch ovulácia nastáva pravidelne.
     Obdobie ovulácie je signalizované prístrojom vo forme 3 alebo 2 zabliknutí červeného indikátora. Môže trvať podľa fyziologického stavu organizmu ženy od niekoľkých hodín až do 5 dní, pričom skutočná ovulácia sa uskutoční s určitým oneskorením po 3-násobnom zabliknutí červenej diódy. Toto oneskorenie predstavuje čas, ktorý je niečo menej ako je polovica času ovulačného obdobia. V normálnom ovulačnom cykle je obyčajne toto oneskorenie cca 24 hodín.
     Ak z nejakého dôvodu ovulácia nenastane, vrstva endometria sa z maternice v čase menštruácie vyplaví von.
     Ak nastalo splynutie vajíčka so spermiou, tak cytoplazma vajíčka začne silne vibrovať, ako keby vajíčko prežívalo orgazmus. Preniknutie spermie je konečnou fázou dozrievania vajíčka. Zo spermatozoida zostane iba jeho jadro, kde je pevne zbalených 23 chromozómov (polovičná sada bežnej bunky). Jadro spermatozoida sa rýchlo približuje k jadru vajíčka, kde je taktiež zbalených 23 chromozómov. Obe jadrá sa pomaly dotknú. Ich obaly sa rozpustia a nastáva splynutie, výsledkom čoho sa rozdelia na páry a vytvoria 46 chromozómov. Z 23 chromozómov spermatozoida je 22 úplne analogických s chromozómami vajíčka. Určujú všetky fyzické charakteristiky človeka okrem pohlavia. V zostávajúcom páre chromozómov vajíčka je vždy chromozóm X a v spermatozoide môže byť X alebo Y chromozóm.
Takže, ak sa v poslednom páre nachádzajú 2 chromozómy XX, tak sa narodí dievča, ak XY, tak sa narodí chlapec.

     Výskum, ktorý sa prevádzal v „Národnom Inštitúte medicínskych problémov životného prostredia" (štát Severná Karolína USA) preukázal, že nielen samotné počatie dieťaťa, ale aj akého pohlavia bude, záleží od vzájomného vzťahu času počatia a času ovulácie.
     Pravdepodobnosť počatia je maximálna v deň ovulácie a je približne na úrovni 33%. Vysoká pravdepodobnosť je aj deň pred ovuláciou - 31% a aj dva dni pred ovuláciou - 27%. Päť dní pred ovuláciou je pravdepodobnosť počatia 10%, štyri dni pred - 14%, tri dni pred - 16%. Šesť dní pred ovuláciou a na nasledujúci deň po ovulácii je pravdepodobnosť počatia veľmi malá.
     Priemerná dĺžka života spermií je 2 -3 dni (v zriedkavých prípadoch 5 -7 dní). Ženské vajíčko má schopnosť byť oplodnené iba v intervale 12-24 hodín od ovulácie. Pri zohľadnení týchto poznatkov je jasné, že maximálna dĺžka „nebezpečného" obdobia je 6-9 dní a „nebezpečnému" obdobiu zodpovedá fáza pomalého nárastu (5-7 dní)do ovulácie a rýchleho poklesu (1-2 dni) po ovulácii.
     Ovulácia rozdeľuje menštruačný cyklus na dve fázy. Na fázu dozrievania folikulu (priemerná doba 10-16 dní) a fázu luteálnu (tzv. fáza žltého telieska), ktorá je stabilná. Táto fáza nezávisí od dĺžky menštruačného cyklu a má 12-16 dní. Prirovnávajú ju k obdobiu absolútnej neplodnosti. Toto obdobie sa začína 1-2 dni po ovulácii a končí sa začiatkom novej menštruácie.